Opäť tehotná ️.
… a ja by som chcela napísať tak veľa, ale vlastne aj toto tehotenstvo je tak krásne iné a
zároveň podobné tým predchádzajúcim, že ani neviem, čo napísať. Možno len zhrnutie toho
ako som to vnímala ja po prvý, druhý a tretíkrát, ako to vnímali najbližší, a aj to, v čom je to
tentokrát naozaj iné.
Prvé tehotenstvo – na teste som || čiarku zbadala najjemnejšiu na svete, ale vedela som, že tam
je a nikdy som nebola nadšenejšia. Bábätko bolo plánované a mne sa začala bez všetkých
klišé fráz najkrajšia etapa v živote.
Bola som z tehotenstva nadšená, tešila som sa dokonca aj z ranných nevoľností, ktoré prvých
14 týždňov trvali celodenne a bolo to otrasné, ale tešila som sa z toho . Stále, keď sa
dalo, som spala. Rodine a priateľom sme to oznámili v 12. týždni . Nemala som žiadny strach
z výsledkov zo žiadnych testov – prirodzene som to brala tak, že je všetko určite v poriadku.
Pohlavie sme sa dozvedeli spolu s M. na veľkom ultrazvuku a potom obvolávali rodinu. Meno
sa mi prisnilo cca v 6 mesiaci. V noci som sa prebrala na to, že sa naša dcéra bude proste
volať Sofia. M. mi o 3:00 ráno iba súhlasne prikývol a odvtedy to bola už len Sofia
️.
Chodila som na kurz predprípravy na pôrod aj na gravidjógu. Výbavičku aj izbičku som mala
prichystanú už v 6. mesiaci, ničím som sa nestresovala, veľa sme dovolenkovali, výletovali
nevedeli sme sa dočkať. Priberanie som brala ako súčasť tohto obdobia, aj keď vždy som
dúfala, že budem tá z tých šťastnejších, ktorým vidno iba bruško- nevyšlo (nebolo to tak…
ehm, nikdy ).
Nijak som sa v strave neobmedzovala, a teda pribrala som 17 kíl, prišli aj strie (aj keď som sa
poctivo denne krémovala a olejovala aj 3x denne ����♀️). A moje jediné šťastie bolo,
som v čase, keď sme zistili, že čakáme bábätko mala moju vysnívanú postavu aj váhu, a tak to
na konci nebolo zas až také zlé . Alebo teda aspoň ja som si vždy prišla prekrásna, aj
keď pre okolie som vždy bola nejaká moc veľká – vôbec mi ich poznámky vtedy nevadili
����♀️. Pôrod plánovanou sekciou mi zlomil srdce a dnes ma mrzí, že som viac nepátrala aj po iných názoroch a niesla som si z tohto rozhodnutia
dlho akúsi traumu, ktorá mi vnútorne ovplyvnila aj ostatné pôrody.
Druhé tehotenstvo – po takmer ročnom snažení sa, sa to konečne podarilo. Bola som
neuveriteľne nadšená. Pamätám si, ako som sa celá triasla a neverila, že sa to deje. Počkala
som týždeň a objednala som sa k doktorovi. Keď mi dr. tehotenstvo potvrdil a všetko
vyzeralo byť v poriadku, oznámila som to aj M. ako prekvapenie. Druhé tehotenstvo malo podobný priebeh ako
prvé, prvých cca 14 týždňov bolo ťažkých, o trošku ťažších ako prvýkrát, lebo tentokrát som
pri sebe už mala aj Sofi a jej sa model spiacej mamy na gauči veľmi nepozdával .
Tu sa pridali aj bolesti krížov a pricviknutého nervu, ktorý mi bránil v normálnej chôdzi,
vystreľujúca bolesť mi značne komplikovala život až do konca 2. Trimestra, ale dnes mi to
nepríde až také hrozné (vytesnila som ) . Pri druhom tehotenstve som pochopila, aká
krásna vie byť nevedomosť, tentokrát som zo všetkých testov, ich výsledkov aj bolestí mala
väčší rešpekt, viac som sa pýtala a viac som zisťovala. Nemala som už ale toľko času sa z
miminka a rastúceho bruška nejako extra tešiť a sledovať to celé pri každej zmene ako
prvýkrát, ani oddychovať, plánovať, nechodila som na jógu ani na žiadne kurzy
Tehotenstvo sme všetkým oznámili v 12. týždni (všetci to čakali). Pohlavie sme sa s M. opäť
dozvedeli spolu, druhá dcérka bol šok, hlavne pre rodinu, kde si niektorí ešte dlho mysleli, že
si z nich robíme srandu . Meno Jasmin som mala vybraté od || čiarok v prípade, ak to
bude dcérka, iné sme ani nezvažovali. Fyzické zmeny – priberanie (+14 kíl) a pribúdajúce
strie ma trápili viac ako pri prvom tehotenstve a pridali sa aj strachy, či to zvládnem, či budem
bábätko vo mne vedieť vôbec milovať tak, ako som dokázala Sofi, či to nášmu vzťahu so Sofi
veľmi neublíži, a ak áno, ako veľmi mi to dá pocítiť (všetko sa rozplynulo prvých nádychom
našej Jasmin a ja som pochopila, že počtom detí sa láska naozaj nedelí, ale násobí) .
Druhá sekcia ma trápila tiež, no bola krajšia ako prvá, bol tam so mnou aj M. a ja som na ňu
bola viac pripravená
aj napriek tomu, že som veľmi túžila zažiť prirodzený pôrod.. Pár dní predpôrodom som ale vedela, že aj toto bude sekcia a nakoniec som bola za ňu veľmi vďačná, kedže bez nej by to možno happyendom neskončilo.
️
Toto tehotenstvo : Zistila som to až v 7. týždni, u doktora som počula už rovno srdiečko, čo sa
mi stalo prvýkrát ( vždy som prišla veľmi skoro a takmer nič sme tam nevideli ). Keď
mi dr. povedal, že je to tam a všetko je v poriadku, rozplakala som sa – to sa mi tiež stalo
priamo u dr. prvýkrát. Nikomu sme to nepovedali celkom dlho. Nevoľnosti aj únava ma opäť
trápili prvých 14 týždňov, pridali sa aj občasné migrény a pri dievčatách počas lockdownu to
bolo pár týždňov naozaj najnáročnejšie zo všetkých mojich tehotenstiev. Je tiež vďaka nim a
ich vnímavosti, citlivosti a láske ale tiež to najkrajšie. Že budú mať súrodenca sa dozvedeli na
Vianoce, boli to naše najkrajšie Vianoce. Cez Vianočné sviatky sme to oznámili aj rodine –
konečne originálne a máme krásnu spomienku ( jeden telefón sme dali na samospúšť, že si
ideme urobiť spoločnú vianočnú fotku, druhý telefón som ale schovala a zapla video
nahrávanie a po 5 sekundách sme my s deťmi spolu zakričali, že budeme mať bábätko. Bolo
to prekrásne.) Pohlavie sme sa dozvedeli my 4 spolu, pukaním balónu, nič lepšie sme
vymyslieť nemohli. Rodine sme z toho dňa neskôr zostrihali video a poslali :). Meno pre
svojho brata vybrala Sofia a nám nedá inak, ako to nechať na nej. Cítime, že takto to má byť
aj keby sme my možno vybrali iné, takto to je dokonalé ️.
Fyzické zmeny aj strie beriem ako súčasť toho všetkého a už sa preto vôbec netrápim.
Ľudským poznámkam, domnienkam, strašeniam, múdrostiam, radám, keď vidia tehotnú ženu
stále veľmi nerozumiem a vedia ma zaskočiť, no už si ich tak ani zďaleka nepripúšťam. A aj
napriek občasnej únave a rýchlosti aké toto tehotenstvo nabralo, cítim v sebe neskutočnú
lásku, silu a vnútorný pokoj ako nikdy. Neviem sa dočkať toho nového človiečika. Nášho
syna ️. Myslím si, že to bude prekrásne nové dobrodružstvo a nemám ani najmenšie
pochybnosti. A čo sa pôrodu týka už sa tým netrápim, netlačím, nehrám sa na hrdinku, ani sa
nedávam do role porazenej, aj keď je to pre mňa stále citlivá téma a možno navždy bude. Už
viem, že celé je to pre mňa naozaj hlavne zázrak a ja cítim neskutočnú vďačnosť, že som
dostala možnosť toto celé zažiť ešte raz ️.
Oznamovanie tehotenstva rodine :
Pri prvom tehotenstve to bolo : a nie je to nejako skoro?
Pri druhom to všetci údajne vedeli, zdá sa, skôr ako my .
Pri tomto tehotenstve boli reakcie rôzne, niekto to čakal, niekto nechápal, prečo sme si to
urobili, niekto bol v šoku a niekto už čaká kedy bude štvrté ����♀️.
Starostlivosť, pozornosť
– počas prvého tehotenstva : mužom híčkaná, obskakovaná … všetko by mi splnil. Všetko som
si poctivo zapisovala, fotila, pripravovala …
– počas druhého tehotenstva : mužom rozhodne menej híčkaná aj obskakovaná – bola som
dosť urazená na tú samozrejmosť, čo druhé tehotenstvo prinieslo, či už od muža alebo od
okolia :-D, že veď všetko zvládnem s prstom v nose, všetko viem, lebo veď už som to zažila…
Tehotenstvo má byť vždy „waaau” a bodka :-D.. Menej fotiek ( necítila som sa proste pekná no dnes ma to mrzí ) , menej zapisovania
. Výbavička, izbička, kočík – všetko bolo pre dievčatko odložené ešte po Sofi, takže
som nič nemusela/ nemohla meniť .
– počas tohoto tehotenstva : ani jeden z nás netuší, v ktorom som vlastne presne týždni. Už
mesiac hovoríme všetkým ten istý .Toto bruško má za to ale rozhodne najviac fotiek aj veľa zapisujem
– robí mi to radosť. Dopriala som drobčekovi / sebe �� nový kočík . A už naozaj viem, čo ná
naozaj treba a čo fakt vôbec nepotrebujeme, ale všetko riešim tak trochu „nanovo”, lebo veď
chlapček a moje montessori nastavenie … aj keď teda ani dnes v 8 mesiaci nemám pripravené ešte úplne všetko, čo by sa mi pred tým asi nikdy nestalo ? .Teším sa o to viac ale z každej veci opäť ako „poprvé” a presne takéto som si to vždy priala ️.
Tehotenské chute :
– tie pri každom tehotenstve rovnaké : nič iné okrem minerálky magnézia / bublinkovej vody a čistej ľadovej vody
som nevypila, pri všetkých 3 som milovala bryndzové halušky a acidko a mala som
nekonečnú chuť na melón.
Odlišné :
– pri prvom : milovala som sladkosti, biely rožok s maslom a pažitkou, brusnicový džem
– pri druhom : milovala som hlavne ne
zdravé jedlo mekáč,
burgre, hranolky, nachos…
– pri tomto tehotehstve : ovocie, hrach, šalátová uhorka, uhorkový šálát, kyslá smotana,
zemiaková kaša, slaný karamel …
A ako ste to mali vy? Mali ste indentické tehotenstvá alebo iné? Na čo prvé si
spomeniete, ak by ste to mali porovnať? Našli ste sa v niečom?.
manželkomama V.
