Verím, že aj moji rodičia, tí ich a aj vy vo výchove robíte všetko najlepšie ako viete, lebo naozaj nič nie je len ČIERNO-BIELE ??♀️?.
No vďačná, som, že ja mám dnes možnosti, priestor, odhodlanie a podmienky skúsiť to aj inak a pokúsiť sa vymaniť z často pohodlných, zabehnutých no nie vždy práve láskavých či obojstranne rešpektujúcich a slobodných vzorcoch z výchovy ktorú si predávame.
Nie každý má ale priestor či podmienky na to pozrieť sa na výchovu aj inak a práve preto budem stále tvrdiť, že tu naozaj platí “každá minca má vždy dve strany” a tá o výchove má strán dokonca oveľa viac. Viete, nikto nás v škole nenaučí, ktorý smer vo výchove je ten “správny” či aký je to ten “správny” rodič, nikto vás neprinúti to vedieť ani vás neoznámkuje – a tak vychádzame často naozaj len z našej intuície a konáme len podľa vzorcov, v ktorých sme sami vyrastali a často o tom, prečo by to nemuselo byť vždy len dobré, naozaj ani netušíme. A presne tu sú tie strany mincí – rodičia, ktorí stoj čo stoj budú tvrdiť, že aj oni boli nejako vychovaní a tu sú a nedramatizuj, pár po zadku nemôže ublížiť a podobne… Ktorí podľa mňa aj vedia, že to nie je úplne ok, len sa im možno nechce pozrieť sa na veci aj inak (aj keď, ani sa nečudujem – je to proste naozaj ťažké robiť to inak a hrabať sa v tom, prečo robím veci ako ich robím – sama mám čo robiť ??♀️ a tak to je, nebudem sa tváriť, že nerobím chyby a nie je občas pohodlnejšie proste to neriešiť – no snažím sa z tej pohodlnosti skôr vymaniť a zistiť, skúšať ako viem robiť veci aj inak ?.)
No potom sú tu aj rodičia, ktorí aj keď je to smutné, naozaj nemajú priestor zamýšľať sa nad tým, či to robia dobre alebo zle, lebo jednoducho riešia zdravotné problémy či existenčné problémy a napĺňajú predovšetkým potreby ako mať kde bývať, čo jesť, prežiť (a teraz nemyslím len “neprispôsobivých” občanov, ale aj bežných, či slobodných rodičov, na ktorých štátny systém akosi zabudol – a netvárme sa, že by sme v takej situácii naozaj vedeli čítať ešte knihy, počúvať podcasty či chodiť na kurzy o výchove detí či sebarozvoji ? – jasné, vieme to zahrať na to, že veď si za to môžu nakoniec sami, no keď sa na to pozrieme aj z iných uhlov a nie len povrchovo, je toto označenie opäť len to najľahšie a teda asi v otázke sebarozvoja ešte máme sami čo doháňať ???♀️).
A potom je tu ešte aj skupina rodičov, ktorí si prečítajú pár poučiek, pár strán ku kontaktnej, vedomej, rešpektujúcej výchove no zabudnú aj na časti o bezpečných hraniciach a prosto budú hlásať, že tieto deti sú rozmaznané, nevychované, drzé, nepripravené do tvrdej reality … A pravdou je, že aj toto sa môže stať, keď sa to preženie – a teraz nemyslím láskou, tou sa to naozaj nedá a nikto ma nepresvedčí o opaku, no uznávam, že každý smer výchovy treba aj nejako ohraničiť – so vzájomným rešpektom, láskou, porozumením, bezpečne aj s trestami a odmenami, ale to sa tiež dá dosiahnuť aj bez fyzických trestov a len sladkých odmien …
Celé to chce ale naozaj viac ako len prečitať si pár múdrostí, aj keď aj to je stále obdivuhodnejšie ako nič, pretože len málokedy sa stane, že vám tie múdrosti, podcasty, knihy nedajú nejaké “aha momenty” a tými to celé práve začína. Je to ale predovšetkým práca na sebe… taká celoživotná, pre ktorú sa treba rozhodnúť a asi preto sa do toho ľuďom často nechce. Predsa len je jednoduchšie mať neposlušné deti, v ktorých vidíme plno chýb miesto pátrania po tom, kde sa vzali bez pripustenia, že chybní sme mohli byť predsalen nakoniec aj my…
Rozhodnúť sa pre niečo iné, kde často reálne “výsledky” uvidíme až po rokoch, nie je to úplne bezbolestné a aj tak pri tom urobíme veľa “chýb”asi naozaj nie je pre každého. No myslím, že si nikto nezaslúži to slávne “za pokus to stojí” viac, ako naše deti.
Lebo teda neviem, ako vy, ale ja tie svoje milujem najviac na svete a kedže mám v živote priestor a podmienky skúsiť sa nad vecami občas aspoň zamýšľať a urobiť pre ne a nakoniec hlavne pre seba niečo viac nedá mi to – neskúsiť to…
Ja totiž naozaj verím, že to, čo do nich vkladáme prvé roky ich formuje, ovplyvňuje ich konanie, rozhodnutia a podvedome ich to sprevádza po celý život … Obrovskú moc máme vo svojich rukách., tak to vidím ja a už chápem, čo sa myslí pod pojmom “deti sú naša budúcnosť” – tiež si bol tým dieťatom – no už tiež začínam vnímať, že bez zmeny u nás – u tých dospelých nemusí byť práve taká, akú by sme si pre svoje deti priali …
V.
#zamyslenienadnes #rodicovstvo #rodicovstvoinak #celejetovnasichrukach #doslova #ahamomenty #mladamama #trojmama
