Som mama dvoch detí, a konečne si materstvo užívam naplno a podľa seba

Keď sa pozriem späť do obdobia keď som bola ešte “jednomamina ” a Sofi mala rok, bola som iná ako dnes.

Vždy som mala pocit, že nič nestíham (tak to už neviem čo si mám myslieť teraz ? )
– všetko muselo byť tip top.
Z veľa vecí som mala stres, strach a miestami rovno paniku.
Bola som prepnutá zo strachu, že keď neuspejem a moje dieťa nebude to “najlepšie” – budem automaticky zlá mama.

Dnes je všetko inak.
A ja som skutočne šťastná ako blcha že som “dvojmama”.
Až teraz si to všetko totiž naozaj reálne, úprimne s dojatím, šťastím a oveľa väčšou slobodou, celé naozaj vychutnávam ❤

Už viem, že sa jej nič nestane, ak jej nedám zeleninu presne v poradí v akom všetci odporúčajú, alebo keď jej dám miesto domácej výživy občas tú kupovanú.
Viem, že raz mi skončí obdobie – som fľaša, aj to, že raz prespí celú noc (aj keď to už by aj mohla)
– neriešim maminky, ktoré dávajú svojím deťom do rúk na cestách, pri jedle alebo v čakárňach mobily, tablety či iné “satanské” výdobytky dnešnej doby
(každý máme svoj príbeh a za sebou neprespaté noci, stav absolútneho vyhorenia, teploty, viac detí, občasné výmeny názorov s manželmi, hladné žalúdky, nedostatok kofeínu a prosto “svoj príbeh”
– takže áno, veľakrát sama ďakujem za tie “satanské” nástroje )

Už sa nebojím toho, že moje dieťa zaručene ochorie – lebo zjedla chrumku z podlahy, ani toho, či raz bude bez plienok, bude rozprávať a vedieť naspamäť všetky riekanky, poznať všetky farby, počítať či ovládať základy angličtiny skôr ako iný ..

Nechápte ma zle .. strach o ňu budem mať už navždy.. len už za ňou nechodím pri každom kroku ako na ihlách, občas, keď spadne sa proste tvárim, že som to nevidela a plakať ju hold tiež nechám niekedy dlhšie, ako som nechala tú prvú ..
Neznamená to, že tú druhú milujem menej, ani že som vtedy bola prepnutá a dnes už nie som. ?
Vlastne ani neviem, čo presne to zamená, možno mám len viac skúseností a som si viac istá v roly matky.
A možno si tou stres – panikou musíme proste v niečom prejsť všetky.
A tak je to v poriadku.

V podstate ale ani neľutujem to, že som bola “stresmamina” a chcela som mať všetko vždy tip top,  neľutujem ani moje pre niekoho prehnané organizovanie, plánovanie a režim – o to sa snažím aj dnes, len už to nieje ako kedysi, niesom na seba až taká prísna a viem, že zem sa bude točiť ďalej, len ja sa možno zase nevyspím 😀

Čo ľutujem je, že som si kvôli tomu nekonečnému porovnávaniu kto je aká mama alebo koho dieťa je to najlepšie, takmer zabudla to materstvo aj užiť.
To je to, čo by som týmto článkom chcela povedať a možno odkázať ďalej.

Robte všetko tak, ako to cítie vy 🙂

Kojte svoje deti, viažte ich do šatiek, noste v nosičoch, budte bio, eko, raw maminky ..
– ale robte to vždy len vtedy, ak to tak samé cítite a chcete.
Nerobte to preto, lebo niekto povedal že tak sa to má, a len tak to je správne. Ani mamina 10 detí, vaša mamina, svokra, teta na pošte a najlepšie bezdetné kamarátky naozaj nevedia, čo je najlepšie pre vaše dieťa. To veľakrát nevieme ani samé, a aj keď je určite veľa rád a skúseností, ktoré vám chcú všetci povedať (a určite vám nechcú zle), netreba zabúdať na omieľaný ale pravdivý fakt a to to, že každé dieťa je naozaj iné ?

Maminky, materstvo nieje súťaž ? ale keby bola, boli by sme všetky víťazky – minimálne pre naše deti, tak si to s nimi skúsme aspoň trošku užiť bez nekonečných porovnávačiek medzi sebou 🙂

Ako to vnímate vy a čoho by ste sa dnes už vyvarovali ?  🙂